Popularizačné prednášky
V nasledujúcom uvádzame zoznam popularizačných prednášok s krátkou upútavkou, ktoré sme schopní ponúknuť pre potreby popularizácie vedy a matematických výsledkov na základných, či stredných školách, ako aj pri iných príležitostiach. V prípade záujmu môžete kontaktovať zástupcu vedúceho ÚMV pre propagáciu, alebo kontaktovať konkrétneho zamestnanca.
Niekoľko ukážok popularizačných prednášok
Doboš, J., Úloha o koze a iné rovnice
Úžasný svet rovníc prostredníctvom úlohy o koze spásajúcej presne určenú časť trávnika s jemným dotykom s numerickými metódami, počítačmi, súťažnými úlohami a históriou.
Hutník, O., Skrytý život reťazových zlomkov
Prednáška o tom, čo sú to reťazové zlomky, ako prirodzene vznikajú a kde všade sa s nimi mimo matematiky môžeme stretnúť: hudba (koľko tónov má a mohol by mať klavír?), kalendár (prečo má rok 365 dní a načo sú priestupné roky?) a pod.
Hutník, O., Hudobné hodiny
Ako sa dá hudba predstaviť na ciferníku hodín? Ako nám matematizovanie hudobného sveta pomáha porozumieť kompozičným technikám používaným starými majstrami (Bach, Pachelbel, Beethoven, atď.) a ako sa dá pomocou matematiky naučiť komponovať.
Hutník, O., Kompromis, ktorý zmenil vnímanie hudby
Pohľad na históriu tónových systémov počnúc Pytagorom, cez stredovek, až po obdobie vzniku a rozvoja rovnomerne temperovaného ladenia a (nielen matematických) otázkach s tým súvisiacich.
Hutník, O., Ako rýchlo vieme a ako rýchlo môžeme násobiť?
Načo nám je v súčasnej počítačovej dobe vedieť malú, či veľkú násobilku? Ako násobili čísla v iných kultúrach (arabský svet, Čína) a ako vlastne násobia čísla dnešné počítače? Môžeme im veriť?
Kiseľák, J., Populačná genetika očami matematika
V prednáške predstavíme jednoduchý matematický model na vyjadrenie genetickej variability, ktorý umožňuje popis populačnej rovnováhy. Ukážeme, že to tak nemusí byť, ak sú prítomné tzv. mutácie alebo rekombinácie.
Kiseľák, J., Aj jednoduché úlohy môžu mať zložité riešenia
V prednáške poukážeme na nevinne vyzerajúce úlohy, ktoré sú však v skutočnosti tak zákerné, že ich vo svojej všeobecnej forme nepokoria ani najmodernejšie počítače spolu s najlepšími matematikmi sveta. Ukážeme tiež, ako sa počas histórie niekoľkí matematici nechali až príliš jednoducho zviesť k nesprávnemu záveru, ktorý bol dokonca dlhú dobu považovaný za správny.
Šupina, J., Nepredstaviteľné krivky
Prednáška pojednáva o otázkach, ktoré v rôznych podobách zamestnávali mysle matematikov dlhé obdobie a ktoré viedli k vzniku matematických oblastí ako sú topológia a fraktálna geometria. Ako sa teda dá narábať s objektami, ktoré si vlastne ani nevieme predstaviť?