Processing math: 0%

IV. Pravdepodobnosť

4.1 Pojem pravdepodobnosti a jej vlastnosti

Príklad: Hráč má podozrenie, že kocka súpera je falošná, lebo mu často mu padá 6. Ako sa dá takéto podozrenie/hypotéza overiť?
Môžeme to urobiť tak, že uskutočníme dlhý rad pokusov, aby sme overili, či relatívna početnosť 6 je približne 1/6.

Pravdepodobnosť intuitívne chápeme ako relatívnu početnosť v nekonečne veľkom počte pokusov.

Je teda P(e6)=lim kde znamená jav, že výsledok hodu bude šestka, je počet šestiek, ktoré padli a je celkový počet pokusov (hodov).

Toto však je interpretácia, nie definícia pravdepodobnosti! je totiž náhodná veličina, a preto nemusí existovať, alebo sa môže správať zle. Ku správnej hodnote konverguje síce s pravdepodobnosťou 1, ale aj tak to znamená, že k definícii pravdepodobnosti týmto spôsobom by sme tento pojem už implicitne použili. Bola by to teda definícia kruhom.

Vo všeobecnosti môžeme uvažovať „náhodný pokus“, ktorý má práve možných výsledkov . Tento pokus môžeme opakovať; označme relatívne početnosti jednotlivých výsledkov po pokusoch . Potom zrejme platí . Z toho vyplýva, že aj pre pravdepodobnosť (limita podielu pre ) musí platiť Ďalej, keďže , musí byť . Limitným prechodom z toho dostaneme .

Príklad: Symetrická homogénna kocka nemôže uprednostňovať žiadnu stranu. Preto je . Z toho vyplýva, že , lebo .

4.2 Výsledky pokusov a ich pravdepodobnosti

Nech „pokus“ je náhodný výber rodiny s 3 deťmi : chlapcami (C) a dievčatami (D). Množina všetkých možných výsledkov je výberový priestor: Výsledkom je usporiadaná trojica poradia súrodencov; výberový priestor pritom nie je usporiadaný.

4.3 Javy a ich pravdepodobnosti

Predpokladajme, že nejaká dvojica dúfa v uskutočnenie javu A={aspoň 2 dievčatá}. Tomuto javu vyhovujú výsledky , , , , teda môžeme povedať, že , jav je teda podmnožinou výberového priestoru.

Definícia 4.3.1: Každú podmnožinu výberového priestoru nazveme (náhodný) jav. Jednoprvkové podmnožiny nazývame tiež elementárne javy.

Pravdepodobnosť získame opäť pomocou relatívnych početností: ak uskutočníme pokusov, z ktorých v nastane jav A, potom . Ale A nastane práve vtedy, keď nastane jeden z navzájom sa vylučujúcich výsledkov , , , . Z toho vyplýva, že , a teda

Tvrdenie 4.3.2: Pravdepodobnosť javu je daná súčtom pravdepodobností elementárnych javov v ňom obsiahnutých:

V našom prípade platí:

Operácie s javmi:

Príklad: definujme javy A: aspoň 2 dievčatá
B: 2. dievča, 3. chlapec
C: menej ako 2 dievčatá
D: všetky tri rovnakého pohlavia
E: žiadne dievča
E1: práve 1 dievča
E2: práve 2 dievčatá
E3: práve tri dievčatá
F: menej ako 2 chlapci
Keďže všetky náhodné javy sú podmnožiny, sú dobre definované javy typu „C alebo D“ , „C a zároveň D“ , „opak E“ atď. V našom príklade je , , ; z toho , , .

Ako je to s pravdepodobnosťou týchto javov?
Zrejme platí , , a , teda .
Ale napr.: , , . Tu totiž platí . V prvom prípade sme pri súčte prienik zarátali dvakrát, vo všeobecnosti je teda .

Tvrdenie 4.3.3: Pre každé 2 náhodné javy platí Ak je , potom .

Definícia 4.3.4: Rozkladom výberového priestoru nazývame súbor vzájomne disjunktných javov, ktorých zjednotením je celý výberový priestor.

Príkladom sú javy :

rozklad výberového priestoru
Opačný jav k javu , t.j. , sa nazýva aj jav doplnkový alebo komplementárny. Zrejme a je najjednoduchší rozklad.

Lemma 4.3.5: Pre každý jav platí: .

Dôkaz: Keďže je , musí byť . QED

4.4 Podmienená pravdepodobnosť

Predpokladajme, že vieme, že v danej rodine nastal jav C (menej ako 2 dievčatá). Aká je pravdepodobnosť, že nastal jav D (rovnaké pohlavie)?
Ak hľadáme nejakú pravdepodobnosť za podmienky, že vieme, že už nejaký jav nastal, hovoríme, že hľadáme podmienenú pravdepodobnosť .

V našom príklade to znamená:

  1. V prípade, že všetky elementárne pravdepodobnosti sú : pre jav C sú priaznivé 4 elementárne javy , z toho pre D je priaznivý iba 1 . Keďže sú rovnako pravdepodobné, musí byť .
  2. V prípade, že elementárne pravdepodobnosti sú typu : opäť použijeme početnostný prístup. Ak 100 milión-krát opakujeme pokus, potom jav C nastane približne v prípadoch, z nich D nastane len v prípadoch. Je teda .

Definícia 4.4.1: Ak , definujeme podmienenú pravdepodobnosť javu D za podmienky C: .

Príklad: 3 zlé žiarivky sa pomiešali so 6 dobrými. Z nich sa 2 náhodne vybrali. Aká je pravdepodobnosť, že budú obidve dobré?
Označme si javy = {1. vybraná žiarivka je dobrá} a = {2. vybraná žiarivka je dobrá}. Hľadáme . Z definície podmienenej pravdepodobnosti vieme, že . Zrejme platí . Ak ako prvú vyberieme dobrú žiarivku, potom už ostane len 5 dobrých z 8; preto je . Z toho potom okamžite máme .

Veta 4.4.2: Nech sú také javy, že . Potom

Dôkaz: atď. QED

Príklad: Medzi robotníkmi sa zisťoval vzťah vzdelania a nezamestnanosti. Zistilo sa:

Nezamestnaných (N) je z 10%, z 5% a z 2%. Aká je pravdepodobnosť, že náhodne vybratý robotník je nezamestnaný?
Hľadáme teda , pričom je daná , , , , a . Zrejme ( je výberový priestor) a sú navzájom disjunktné. Potom Keďže tvoria rozklad výberového priestoru , je

Veta 4.4.3: Nech tvoria rozklad výberového priestoru , . Potom pre ľubovoľný jav N platí .

Dôkaz: Keďže a sú disjunktné, musí platiť , a teda aj . QED

Príklad: Zistíme, že náhodne zvolený robotník je nezamestnaný. Aká je pravdepodobnosť, že má vysokú školu?
Hľadáme . Z predchádzajúceho vyplýva, že

Veta 4.4.4 (Bayes): Nech tvoria rozklad výberového priestoru , . Nech pre jav N platí . Potom

Dôkaz: , zvyšok vyplýva z definície 4.4.1 a z vety 4.4.3. QED

Pravdepodobnosti sú apriórne pravdepodobnosti. Príčiny vyvolávajú efekt N s pravdepodobnosťami ; ak efekt bol pozorovaný, rátame aposteriórne pravdepodobnosti .
Schematicky to môžeme vyjadriť takto:
Dané: . Výsledok pozorovania teda ovplyvní pravdepodobnosti.

4.5 Nezávislosť

Príklad: V jednom meste na Západe bol zisťovaný názor bielych a nebielych obyvateľov na interrupciu (za / proti). Výsledky v percentách:

Za interrupciu (Z) Proti interrupcii (P)
bieli (B) 46.8% 43.2%
nebieli (N) 5.2% 4.8%
Ak náhodne zvolíme obyvateľa, aká je ? Aká ?
Zrejme platí Teda pravdepodobnosť javu Z nezávisí od podmienky B.

Definícia 4.5.1: Nech . Jav Z sa nazýva stochasticky nezávislým na jave B, ak .

Veta 4.5.2: Ak jav Z nezávisí na jave B, potom ani jav B nezávisí na jave Z. Pritom platí .

Dôkaz: . Preto . QED.

Poznámka: Môžeme teda hovoriť o vzájomnej nezávislosti javov Z, B. Preto sa za definíciu nezávislosti obvykle berie vzťah z Vety 4.5.2, pri ktorom netreba predpokladať, že obidva javy majú kladnú pravdepodobnosť.

Definícia 4.5.3: Nech sú náhodné javy. Hovoríme, že tieto javy sú po dvoch (párovo) nezávislé, ak pre každé je Hovoríme, že tieto javy sú skupinovo (vzájomne) nezávislé, ak pre každú k-ticu je

Poznámka: U skupinovej nezávislosti požadujeme teda, aby každé dva prieniky ľubovoľného počtu členov skupiny (rôznych) boli nezávislé. Intuitívne javy A, B, C nie sú nezávislé ak , , ale .
Stochastická nezávislosť je nezávislosťou len v zmysle definície: nesúvisí s inými typmi závislosti/nezávislosti; napr. funkčnou (rizikové faktory chorôb, deterministický chaos).

4.6 Iné prístupy k pravdepodobnosti

  1. Symetrická pravdepodobnosť (Pascal, Fermat, 1654)
    Je to klasický prístup. Vznikol pri skúmaní hazardných hier (kocky, karty).
    Princípy: Príklad: .
    Zovšeobecnenie: Ak náhodný pokus má rovnako pravdepodobných výsledkov a z nich je priaznivých javu , potom .
    Tento princíp zahŕňa aj tzv. geometrickú pravdepodobnosť, ak počet nahradíme nejakou geometrickou mierou (dĺžkou, plochou, objemom).
    Príklad: Hľadáme .
    Nech A je náhodný bod kruhu. Ľahko overíme, že ak vzdialenosť A od stredu kruhu je menšia ako výška rovnostranného trojuholníka o strane , potom príslušná tetiva je dlhšia ako polomer. Vyhovujú teda všetky body, ktoré sú k stredu kruhu bližšie ako , čo je zase kruh. Hľadaná pravdepodobnosť je preto pomerom príslušných plôch kruhov: Nevýhody: Tento prístup si nevie poradiť už s falošnou kockou, ktorá má nerovnaké pravdepodobnosti elementárnych javov. Z hľadiska pravdepodobnosti ide o definíciu kruhom, lebo používa pojem „rovnako pravdepodobné“ (to je problém aj početnostného prístupu).
  2. Axiomatická pravdepodobnosť (Kolmogorov, 1933)
    Princípy: Axiómy:
    1. ;
    2. ;
    Na ich základe je možné dokazovať vety ako napr.:
    Veta: Pre každý jav A platí .
    Dôkaz: na základe A3, A1 platí . Potom na základe A2: . Z toho , ale aj . Keďže , musí byť . QED.
  3. Subjektívna pravdepodobnosť (Savage 1954, Carnap 1962)
    Pravdepodobnosť často priraďujeme aj historicky jedinečným javom (nastanú iba raz). Napr.: v priebehu nasledujúcich 3 rokov sa priemerný plat na Slovensku zdvojnásobí alebo do pol roka sa uskutočnia predčasné voľby.
    Princípy: Numericky sa dá zistiť napr. takto: ak jav A nastane, subjekt dostane 1 000 Sk; označme - maximálnu suma, ktorú je subjekt ochotný staviť na A. Potom .
    Alternatíva: subjekt dostane na výber z 2 stávok - buď na jav A alebo na vytiahnutie čiernej guličky z urny, kde je 1000 guličiek (výhra 1000 Sk alebo nič). Počet čiernych postupne zvyšujeme od 1, potom , keď pri počte čiernych si subjekt nevie vybrať, ktorá stávka je lepšia.