Na túto otázku nevieme presne odpovedať (aj keď sme matematičky). Samozrejme, ako by sme mohli? Vieme však, kde sa uplatňujú naši absolventi a akú pridanú hodnotu majú pre tých, ktorí ich zamestnávajú. Chceme túto informáciu posunúť učiteľom matematiky. Vnímame ich ako kľúčových ľudí, ktorí ovplyvňujú rozhodovanie žiakov pri výbere vysokej školy a ich ďalšieho smerovania. Rozhodli sme sa preto zorganizovať pre nich stretnutie s našimi absolventmi. Úroveň našich organizačných schopností akosi nepokrýva všetky požiadavky tohto stretnutia, a tak nás zachraňujú naši skvelí kolegovia. (Špeciálne – Igor, vďaka!) Všetko je pripravené, začíname:
Lucka Kekeňáková, čerstvá absolventka informatickej matematiky hovorí o tom, ako využíva svoje vzdelávanie na pozícii content manager v online markentingovej agentúre. Vie odborne pozrieť na výsledky analýz reklamných kampaní a vidieť viac než pekné grafy a „nejaké“ čísla. V určitých oblastiach je jediným človekom v tíme, ktorý je schopný dostatočne pochopiť problematiku, v ktorej klient podniká a potrebuje vytvoriť reklamu. Pre Lucku je to zaujímavá práca, dobrá skúsenosť, časom sa chce posunúť ďalej. Uvedomuje si, že so svojím matematickým vzdelaním nebude mať problém zamestnať sa aj na inej pozícii.
Michal Dečo bol ešte pred pár rokmi náš kolega ako študent doktorandského štúdia v odbore diskrétna matematika, ktoré úspešne ukončil v roku 2015. Mišo je vo VSE špecialistom na správanie sa zákazníkov. Napriek psychológii, ktorým názov jeho pozície zaváňa, zamestnávateľ výslovne hľadal niekoho, kto vyštudoval matematiku. Nejde totiž o správanie jednotlivcov, ale o veľké množstvá klientov, a teda veľké objemy dát. Mišovou úlohou je „česať chlpaté dáta“ do takej podoby, aby z nich firma ťažila kvalitné informácie pre zavádzanie zmien a pre správne prognózy. Matematik rozmýšľa nad každým dôsledkom, nad každým „prečo“. Matematici týmto môžu zvyšku populácie liezť na nervy, ale určite zachránia firme množstvo zdrojov.
Barbora Gajdošová absolvovala ekonomickú a finančnú matematiku v roku 2015. Teraz pracuje ako trader vo VSE, kde preberá dáta po tom, čo ich Mišo spracuje a pripravuje pre firmu prognózy spotreby energie. Bez kvalitných prognóz je náročné určiť, koľko energie kúpiť, aby jej bolo akurát. Zdieľa s nami svoju skúsenosť – keď bola v tejto práci len tri mesiace, vyvstal problém, s ktorým si jej skúsené kolegyne nevedeli poradiť. To sa samozrejme stáva. Barbora, ako vyštudovaná matematička, dokázala sformulovaný problém matematicky popísať a navrhla firme efektívne riešenie. Jej pohľad na vec bol veľkým prínosom pre ľudí v tíme, i keď ešte nebola jeho skúseným členom.
Vlado Lacko je softvérový analytik, ktorý nie len absolvoval štúdium na UPJŠ, ale tu aj vyučoval – matematiku aj informatiku. A tak nám ponúka svoj pohľad na IT ako jazyk a matematiku ako pravidlá jeho používania. Vysvetľuje to na príklade projektu, ktorý riešil niekoľko rokov dozadu. Išlo o preklopenie 15 rokov vyvíjaného softvéru z jednej verzie programovacieho jazyka do druhej. Teoreticky by sa to mohlo preložiť systémom „google translator“, ale výsledok by bol veľmi podobný, ako preklad frázy „How are you?“ v štýle „Ako ste Vy?“. Zostavili preto tím zložený z niekoľkých menších tímov, ktoré viedli matematici. Výsledkom bol lepší softvér ako pred začiatkom „prekladu“. Ľudia, ktorí za tým stáli, nie len poznali jazyk, ale boli schopní porozumieť mu do hĺbky.
Roman Vasky vystupuje z pozície výkonného šéfa softvérovej spoločnosti. Jednou z výziev, s ktorou sa stretáva, je výber vhodných ľudí na pracovné miesta vo firme. Jeho skúsenosti ukazujú, že človek s kvalitným matematickým, resp. informatickým vzdelaním, je pre firmu benefitom aj v prípade, že mu chýba znalosť konkrétneho programovacieho jazyka. Dokonca že po roku, počas ktorého naberie zručnosť v programovaní, získava náskok pred rovnako skúsenými členmi tímu, ktorí nemajú matematický „background“. Preto pri hľadaní nových zamestnancov preferuje absolventov matematiky alebo informatiky z kvalitných univerzít prírodovedného zamerania. Sú totiž schopní analyzovať problém, navrhovať všeobecné riešenia, vidia za horizont – ďalej, ako problém definuje zákazník.
Anna Janusová, ktorá pracuje na Štatistickom úrade Slovenskej republiky, poukazuje na to, že v spoločnosti neustále narastá hlad po informáciách a zo zozbieraných dát, je potrebné tieto informácie vyťažiť. Matematik v tejto inštitúcii sa dokáže v množstve informácií zorientovať a používať ich na relevantné zhodnotenie daných skutočností, pripraviť kvalitné podklady pre prijímanie rozhodnutí či prognóz.
Po krátkych prezentáciách jednotlivých hostí (ktorých sumár môžete nájsť tu: KUM_XII2017) prechádzame k diskusii, kde sa pýtame „klasické“ žiacke otázky: „Na čo nám to bude?“ „A nie je tá matematika príliš teoretická?“… Hostia nám trpezlivo odpovedajú a prichádzame k záveru, že nie je cieľom, aby matematiku išli študovať všetci, ale že pre tých, ktorí sú v nej na strednej škole dobrí, je to výborná voľba pre rozvoj ich schopností aj pre ich budúce uplatnenie.
© Inga a Veronika
