Pravidelne chodievame s našimi študentmi na krúžok na Luník IX. Nie je to krúžok šikovných rúk, varenia ani nič umelecké. I keď občas si zaspievame. Naposledy túto: https://www.youtube.com/watch?
Týždeň čo týždeň sme s Danielkou a Mirkou, vtedy študentkami – teraz už pani učiteľkami, pracovali na tom, aby sme posúvali geometrické a algoritmické myslenie detí na našom matematickom krúžku. Skupinka veselých piatakov si obľúbila nás a my sme si obľúbili ich. Takmer vždy sme pracovali v skupinkách. Rýchlo sme prišli na to, že samostatná práca nepripadá do úvahy. Veď prečo by mali niečo robiť sami, keď sú tam všetci spolu. Ešte múdrejšie!
Na jednom z posledných minuloročných krúžkov sme sa bavili o obvode a obsahu útvarov v štvorcovej sieti. Rozdali sme si pracovné listy, kde boli v štvorcovej sieti vyznačené rôzne kostrbaté útvary. Najprv všetci odhadneme, ktorý z nich má najväčší resp. najmenší obvod, potom obsah. „Ale ako zistíme, kto z nás má pravdu?“ pýtam sa. „No, budeme to musieť spočítať, že koľko je obvod a koľko je obsah,“ dostávam odpoveď. „Fú, ale to budeme dlho počítať, veď pozri, koľko je tu tých útvarov!“ spochybňujem úvahu. „No, to sa rozdelíme do skupiniek a každý vypočíta svoje, a potom všetci spolu to už budeme mať.“ Najmúdrejšie!
Na krúžku sa veľa učím aj ja. Všetci spolu spievať. Všetci spolu-pracovať. Všetci spolu vedieť viac. Myslím, že aj o tom by mohol byť Klub učiteľov matematiky. Čo vy na to?
Veronika
